Zároveň chcem nastoliť otázky, ktoré sa mi v tejto súvislosti vynárajú a vyvolávajú emočné pnutie.
Sme naozaj národ nihilistov, ktorí si síce uvedomujú dosah negatívnych rozhodnutí, významne ovplyvňujúcich život i život budúcich generácií, ale bez akejkoľvek odozvy a reakcie?
Sme naozaj národ ignorantov, ktorí bez pocitu hanby prejdú okolo ležiaceho človeka bez toho, aby sa presvedčili, či ,,zomiera,, alebo je len spoločensky unavený?
Sme národ inteligentne podpriemerných ľudí, ktorým ich vlastný sedliacky rozum síce hovorí, že 2+2 sú štyri, ale i tak uveria servírovanému výsledku =5?
Sme naozaj národ hlúpych ľudí, alebo sme len rezignovali na dianie okolo nás?
Bohužiaľ, obidve možnosti by nás sprevádzali rovno do kultúrnej záhuby, čím by sme si samy nad sebou vyniesli rozsudok.
Sme naozaj národ ľudí, ktorí potrebujú mať na rukách, nohách a v mysli okovy, ktorí potrebujú žiť spútaní v klietke z ostnatého drôtu, vlastnej naivnosti a prílišnej pokory? Boli sme to naozaj my, ktorí stiahli vlajku zo žrde 40-ročného tábora?
Hovorí sa, že každý národ si zaslúži takú vládu, akú si zvolil. Že parlament je zrkadlom národa, poslanci jeho vyslancami a tlmočníkmi. Ak je to naozaj tak, potom hore uvedené riadky sa snúbia s realitou.
Alebo sa nám dobre žije v krajine, kde krádež, klamstvo, korupcia, nenávisť sú povýšené nad ľudskosť, ohľaduplnosť, toleranciu a česť? Existuje vôbec ešte ,,slovo chlapa,,? Zodpovednosť?
Vážení spoluobčania, je čas prestať sa spoliehať na našich ,,vyvolených,, a začať kričať na plné ústa, to, čo každý deň v nás samy tlmíme a zabíjame. Je čas to vykričané pretaviť do činov. Je čas spláchnuť apatiu národa do toalety dejín.
Vážení predstavitelia opozície, vážení spoluobčania, verejne Vás vyzývam.
Zobuďme sa. Nad Tatrou sa už blýska...